História kaštieľa Orlové sa viaže s históriou Považského hradu a ďalších šľachtických sídel v Považskom Podhradí – to všetko predstavuje kontinuitu balašovských sídel na Považí. Vlastník hradu Ondrej Balaša po smrti zanechal panstvo synom Žigmundovi a Imrichovi. Záujmy a názory oboch bratov sa veľmi rozchádzali. Preto medzi sebou viedli časté dlhotrvajúce spory, ktorých výsledkom bolo rozdelenie územia panstva na dve časti v roku 1559, ale Považský hrad zostal v majetku oboch bratov. Považský hrad bol pre život nepohodlný, tak Žigmund III. Balaša dal na jednom zo svojich dedičných majetkov považsko-bystrického panstva v období na prelome 16. a 17. stor. na miernom svahu nad malou osadou Orlové postaviť kúriu, „curiaSigmondHaza“, neskôr prestavaná na kaštieľ „castellumZigmonháza.“ Jej nadstavbou a rozšírením vzniklo nové šľachtické sídlo Balašovcov.
Viac o našej histórii
Žigmund Balaša mal 6 detí – Ondrej, Ladislav, František, Ján, Šimon a Eufrozína. Kaštieľ nikto z nich nemal záujem spravovať a obnoviť. Dôvodom boli veľmi komplikované vzťahy v rodine spôsobené častými nezhodami medzi Žigmundom a Imrichom Balašovcami. Žigmund Balaša bol známy svojou násilníckou povahou a už počas života sa často dostával do konfliktu so svojím bratom Imrichom, čím vnášal do rodiny veľa nepokoja. Dokonca pod zámienkou dal svojho brata Imricha spolu tetou Žofiou Méreyovou v roku 1605 uväzniť na hrade Bystrica. A to bol tiež jeden z dôvodov, pre ktorý nemienil Imrich Balaša svojho synovca Ondreja, ktorý nakoniec uvažoval o prestavbe kaštieľa, podporovať.
O prestavbu sa zaslúžil až Ondrejov syn Pavol II. Balaša. Kaštieľ v Orlovom ako sídlo považskobystrickej vetvy rodu Balašovcov prešiel v prvej tretine 18. storočia rozsiahlou barokovou prestavbou a bol rozšírený.
PRESTAVBA
Obdobie veľkej rekonštrukcie a prestavby renesančného kaštieľa na barokový pripomína aj latinský chronostikon, umiestnený nad hlavným vchodom do kaštieľa, doplnený datovaním 1733. Voľný preklad: Tvojho mena som (ja), tento (dom), býval, Žigmund Balašanazývaný domSigmond-haza z Tvojej priazne, potom ale ruinou (bol som) a (ako) rozkopávka stará som stenal. Po smrti Tvojej ma z ruín postavil (ten) ktorého meno za (jehpo) náklady po zásluhe czcem osláviť, Ak by som sa už Pál-haza (mal nazývať)
Pavol … pamiatku deda si ctiac. Naspäť nazval (dom), ako bol predtým podľa seba Sigmond-háza. Vystavené na náklady Pavla Balašu.
Chronogram:
M+D+C+L+L+X+X+V+V+I+I+I= 1733
Pavol II. Balaša bol v roku 1721 povýšený kráľom Karolom IV. do grófskeho stavu. Vzhľadom na svoje povinnosti, ktorými bol zaviazaný kráľovskej korune a taktiež vysoké funkcie, ktoré vykonával v službách panovníčky Márie Terézie. Pri obnove vychádzal z pôvodného riešenia budovy, s rešpektovaním niektorých renesančných prvkov. Stavebnými úpravami spojenými s rozšírením objektu vznikla veľkolepá mohutná dvojpodlažná baroková stavba dnešnej podoby. Jeho snahou bolo zmodernizovať a prispôsobiť priestory požiadavkám doby. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Na prízemí severného krídla sa nachádzala sieň (sallaterrena), do ktorej sa pôvodne vchádzalo koňmo. Okolo kaštieľa bol postupne vybudovaný park, ktorý architektonicky korešpondoval s prízemnou sieňou. Fragmenty pôvodnej renesančnej budovy na prízemí s valenými a pruskými klenbami, postavenými Žigmundom Balašom, sa zachovali až do súčasnosti, najmä v zadnej časti objektu. Obytné miestnosti poschodia boli po prestavbe doplnené rastlinnou štukovou výzdobou, supraportovými maľbami a zrkadlovými stropmi. Interiér dopĺňali krby a pece z neskorého baroka. Niektoré z nich boli dielom tehliarskeho majstra Jakuba Makaya.
KAPLNKA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO
Výsledkom prestavby bola aj unikátna neskorobaroková kaplnka s rokokovým oratóriom v západnom krídle západnom krídle kaštieľa na prízemí. Prístupná bola aj priamo z obytných priestorov. Podnet k jej vybudovaniu dal gróf František Balaša, ktorý pôsobil v službách cisárskeho dvora vo Viedni. Kaplnka bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, ktorý je vyobrazený na hlavnom oltárnom obraze. Nachádzajú sa v nej vzácne predmety a obrazy veľkej historickej hodnoty. K nim patrí aj organ pochádzajúci z 19. storočia a je kultúrnou pamiatkou, zapísanou do pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Dodnes je funkčný a využíva sa pri bohoslužbách a svadobných obradoch, ktoré sa v hoteli konajú. Ďalším skvostom sú dva obrazy Narodenia a Obetovanie Krista v chráme, pochádzajúce pravdepodobne od neznámeho autora viedenského umeleckého okruhu a veľkoplošný závesný obraz sv. Ladislava, uhorského panovníka, ktorý namaľoval slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. Tento obraz (pôvodne oltárny) pochádza z kostola sv. Ladislava v Považskom Podhradí (prímestská časť Považskej Bystrice).Výrazný zásah do pôvodného zariadenia kaplnky si vyžiadala povojnová situácia, ktorá priniesla návrhy smerujúce k odstráneniu oltárnej architektúry, premiestneniu mobiliáru kaplnky (rokoková kazateľnica, organ, kachle, lavice a skrine) za účelom získania veľkého priestoru v prospech politických potrieb.
ERB
V priechode kaštieľa hneď za vstupnou bránou sú po oboch stranách niky so stojacimi plastikami rytierov symbolizujúcich ich pôvodnú funkciu ako strážcov alebo nosičov erbu. (Možno symbolizovali Jána a Rafaela Podmanických, bývalých lúpežných rytierov z Považia). Na pravej strane vstupného podjazdu je na stene osadený plasticky vyhotovený rodový erb s hlbokým reliéfom, ktorý bol v súvislosti s menom prvého stavebníka kaštieľa (kúrie) donedávna priraďovaný k Žigmundovi Balašovi. Súdiac podľa jeho pravej strany, ktorá reprezentuje jeho druhú manželku Julianu Baťániovú (Batthyány), pochádzajúcu tiež z grófskeho rodu, erb môže patriť Pavlovi Balašovi. Pravdepodobne pred tým bol na priečelí kaštieľa. Zmena jeho umiestnenia súvisela so zmenou majiteľov kaštieľa. Vľavo na štíte je zubria hlava s rohami, pod pyskom je veľký polmesiac a medzi rohami hviezdička. Všetky tieto symboly sú ovinuté korunovaným drakom a vsadené do štítu. Nad štítom je prilba s klenotom, ktorý tvorí korunovaná orlica držiaca v pravej končatine žezlo a v ľavej meč. Prikrývadlá padajú do prilby po oboch stranách štítu. Vpravo je Baťányovský erb, ktorému chýba mu klenot a prikrývadlá. V porovnaní s manželovým je neproporčne veľký. Štít tvorí ovál, v ktorom je vložené štítové znamenie Baťányovcov. Hlboký plastický reliéf tvorí oválny štít s mohutným skalnatým bralom. Na jeho pravej strane sa nachádza jaskyňa s levom, ktorý má prepichnutý krk mečom. Na vrchole brala je hniezdo a v ňom korunovaná orlica kŕmi krvou z vlastnej hrude tri mláďatá. Pochádza zo 17.storočia obnovený bol v 19.storočí.
KONIEC BALLAŠOVCOV V KAŠTIELI
Po smrti Pavla II. Balašu všetko zdedil jeho syn Ján Balaša.
Ten nemal deti, tak všetko zdedil jeho brat František II. Balaša, ktorému grófsky titul udelila Mária Terézia 1772.
Balašovci svoje panstvo vlastnili asi do polovice 19. storočia. V čase rozmáhajúceho sa kapitalizmu v Uhorsku orlovskú časť majetku predali bohatému veľkostatkárovi Jozefovi Lordovi skúsenému obchodníkovi s drevom. Lord na spracovanie dreva z okolitých lesov dal v roku 1878 v Orlovom postaviť pílu na parný pohon, ktorá zamestnávala viac ako dvadsať robotníkov a obyvateľom Orlového priniesla ďalšie možnosti zárobku. V druhej polovici 19. storočia sa majitelia orlovského veľkostatku často menili. Od Jozefa Lorda kaštieľ s okolitými majetkami odkúpila kňažná Šarlota Majlátová (Mayláthová), manželka kniežaťa Hohenlohe-Schillingfúrsta, vysokého úradníka cisárskeho dvora vo Viedni, ktorý sa na veľkostatku v Orlovom zdržiaval veľmi málo, pretože pracovné povinnosti ho viazali ku Viedni.
V roku 1915 Šarlota Majlátová predala orlovský veľkostatokspolu
s kaštieľom Jánovi Kubelíkovi , známemu českému skladateľovi a husľovému virtuózovi. Unikátny huslista bol už vo svojich ovplýval vzdušnosťou, ľahkosťou, ktorú dosahoval silne napnutým šmytcom. Hral na svetovo známych Stradivariho husliach Imperor z roku 1715. V období okupácie pripravil s Českou filharmóniou desať koncertov s 50 dielmi svetovej literatúry, ktoré hral z pamäti. Českú filharmóniu podporoval váhou svojej autority a aj finančne. Na začiatku tak, že ich na vlastné náklady zamestnal ako doprovod na svojom anglickom turné. Jeho posledné verejné vystúpenie bolo rodnom kraji jeho predkov v Neveklove, zomrel v Prahe amiestom jehoposledného odpočinku je Slavín na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.
Orlovský veľkostatok ešte v prvej tretine 20. storočia odkúpila od Jána Kubelíka, rodina Bavorovských (Baworowski). Boli to poľskí štátni príslušníci, prihlásení k trvalému pobytu v Ľvove, ale v rokoch 1921 – 1928 sa prechodne zdržiavali na veľkostatku v Orlovom.
KAŠTIEĽ POČAS ROZVOJA STROJÁRENSKÉHO PRIEMYSLU V REGIÓNE.
Kaštieľ sa stal majetkom Ing. Klementa Ružičku, generálneho riaditeľa a.s. Zbrojovka v Brne. Ten ho odkúpil od závodu, ktorý oň nemal záujem, ale musel ho kúpiť spolu s ostatnými pozemkami, ktoré boli určené na výstavbu závodu. História kaštieľa sa v súvislosti s týmto majiteľom tiahne až do súčasnosti. Začiatkom 90-tych rokov si na kaštieľ uplatnila reštitučný nárok jeho nevlastná dcéra pani Bohumila Horňáková (známa herečka Robotníckeho divadla v Žiline), ktorá je dedičkou nie len kaštieľa ale aj ďalších nehnuteľností a pozemkov v regióne. Považské strojárne, ktoré kaštieľ v tom čase vlastnili sa však s ňou finančne vysporiadali a kaštieľ zostal naďalej v ich majetku.
KAŠTIEĽ V 2.POLOVICI 20 STOROČIA
Po roku 1945 sa kaštieľ dostal do vlastníctva Československých štátnych lesov a od júna 1952 v rámci prídelového pokračovania prešiel do rúk Považských strojární n. p., závod K. Gottwalda, ktoré v liste adresovanom prídelovej komisii uviedli, že jeho priestory plánujú využiť ako internát pre 200 zamestnancov. Interiér kaštieľa so zmenou vlastníka a následnou adaptáciou spojenou s jeho stavebnými úpravami prispôsobenými k využitiu priestorov na stravovanie veľmi utrpel. Sčasti búracie a stavebné práce narušili celistvosť štukovej výzdoby.
Neskôr, po roku 1955, závod uskutočnil svoj plán zriadiť v historických priestoroch internát. Hoci bol v držbe Považských strojární, začal rýchle chátrať, pretože mu nebola venovaná dostatočná starostlivosť a údržba. Od roku 1961 do roku 1975 v budove kaštieľa sídlil Štátny okresný archív. Miestnosti na poschodí kaštieľa slúžili ako sklady, kde bolo uložených cca 1400 archívnych dokumentov. Nevyhovujúce podmienky spôsobili, že archív museli presťahovať.
Ku generálnej rekonštrukcii objektu sa v rámci kategorizácie kultúrnych pamiatok pristúpilo v roku 1975. Podľa pôvodného zámeru časť kaštieľa mala slúžiť Považským strojárňam na reprezentačné účely a v druhej časti sa plánovalo so zriadením historicko-vlastivedného múzea s regionálnou pôsobnosťou a samostatnou špecializovanou technickou expozíciou Považských strojární. Investormi obnovy sa stali n. p. Považské strojárne a ONV Považská Bystrica. Brány kaštieľa v Orlovom sa po generálnej rekonštrukcii objektu slávnostne otvorili v roku 1984. Odvtedy po rok 2004 v ňom sídlilo Vlastivedné múzeum.
KAŠTIEĽ NA PRELOME 20. A 21 STOROČIA
Už od roku 1993 prejavili o kaštieľ záujem bankové subjekty, štátne inštitúcie, dokonca aj prezidentská kancelária. K predaju však napokon nedošlo. Keď v máji 2000 išli Považské strojárne do konkurzu, kaštieľ sa stal súčasťou konkurznej podstaty, ktorú v roku 2003 od správcu kúpila spoločnosť Majetok, a.s.. O rok na to sa z kaštieľa do Považského Podhradia odsťahovalo Vlastivedné múzeum. Akciová spoločnosť Majetok, a. s. predal kaštieľ bratislavskej spoločnosti EUROCOM & Co. , s. r. o., ktorá je súčasťou Gino holding, zaoberajúci sa výstavbou a prevádzkovaním turistických stredísk, reštaurácií a hotelov na Slovensku a v zahraničí. Gino Holding uskutočnil v rokoch 2014-2016 rozsiahlu rekonštrukciu a v súčasnosti je kaštieľ sídlom Hotela Gino Park Palace, ktorý ponúka ubytovanie s celkovou kapacitou 116 lôžok, kaviareň, lobby bar s letnou terasou, reštauráciu s autorskými receptúrami, salóniky, wellness a fitness centrum, kaplnku, svadobný altánok a historický park. Služby a priestory hotela sú vhodné pre usporiadanie firemných akcií, eventov, školení, rodinných osláv a svadieb na kľúč.